Oblačná loďka
Rozprávka na dobrú noc o Oliverkovi, mackovi Huňkovi a krajine ospalých hviezd.
Oblačná loďka
Rozprávka na dobrú noc o Oliverkovi, mackovi Huňkovi a krajine ospalých hviezd.
Bol večer a v detskej izbe svietila už len malá lampička. Adamko dávno spal, ale Oliverko mal oči dokorán.
Pod pazuchou držal macka Huňka, mäkkého a trochu ošúchaného od samého objímania.
„Huňko, ja vôbec nie som ospalý,“ zašepkal Oliverko. A vtedy sa stalo niečo zvláštne.
Macko pohol ušami, žmurkol jedným gombíkovým okom a pošepky povedal: „Tak poďme na výlet.“
Okno sa potichu otvorilo a do izby zavial chladný, voňavý vánok. Za oknom sa vznášala loďka z mäkkého bieleho oblaku.
Mala plachtu z mesačného svetla a vpredu na nej sedela svetluška.
Oliverko s Huňkom nasadli. Oblak bol mäkký ako perina a trochu šteklil na nohách.
Loďka sa pomaly odlepila od okna a vyplávala do noci. Hojdaj sa, loďka, pomaly, pomaličky.
Plávali ponad strechy domov, ponad komíny aj ponad tichý les. Dole spali stromy aj lúky.
Na starom dube driemala dokonca aj sova, hoci sovy v noci zvyčajne vôbec nespia.
Potom loďka vystúpala vysoko, až medzi hviezdy. Bola to krajina ospalých hviezd.
Každá hviezdička mala na hlave maličkú nočnú čiapočku so strapcom a ležala v posteli z oblaku. Jedna po druhej sladko zívali.
Iba jedna malá hviezdička nemohla zaspať. Mala štikútku.
„Šk!“ urobila a zablikala. „Šk!“ urobila znova a zablikala ešte jasnejšie. Ostatné hviezdy sa v oblačných postieľkach len prevaľovali.
„Ja viem, čo na štikútku pomáha,“ povedal Oliverko. „Treba sa zhlboka nadýchnuť a pomaly napočítať do piatich.“
Hviezdička sa nadýchla. Jeden, dva, tri, štyri, päť.
A štikútka bola preč! Hviezdička sa rozžiarila a posypala Oliverkovi dlaň trblietavým prachom.
„To je hviezdny prach na pekné sny,“ zašepkal Huňko. Hviezdička spokojne zívla a zavrela očká.
Loďka sa pomaly otočila domov. Hojdaj sa, loďka, pomaly, pomaličky.
Oliverko si ľahol do mäkkého oblaku, Huňka si pritisol k sebe a díval sa, ako hviezdy jedna po druhej tíšia svoje svetielka.
Ani nevedel, ako sa ocitol vo svojej postieľke. Okno bolo zatvorené a lampička svietila ako predtým.
Huňko mu ležal pod pazuchou a na vankúši sa ešte trochu trblietal hviezdny prach. Oliverko sa usmial a zaspal.
Pre Oliverka a jeho macka, nech vás každú noc čakajú pekné sny. Mama a tato.
Ešte jednu? Kde sa schoval mesiac? 3 min Dobrú noc, sladké sny
Potiahni stranu prstom, alebo ťukni na jej okraj
Dobrú noc
Ťuknite pre návratStrán s príbehom: 11.